S obdivom Franza Kafku v parku...

Tvorba F. Kafku pôsobí na mna ako "precízne" prežitá osobná bolesť a cez to všetko
nepoľavil v úsilí sebazlepšovania, sebarealizácie. Kedˇ človek prechádza zivotom bolesťou,
nepotrebuje veľa fantázie, aby ju vyjadril kedˇ chce. Neumožňovali mu spoločenské 
konvencie ju odvrátiť? Tú najťažšiu. Nelásku tých, ktorých najviac chceme milova? Rodičov.
 Minulý týždeň mi prišiel dopis s presnou mojou adresou a odosielatel sa spodobnil do:
Franz Kafka, Zámok 111, Niekde v horách. Obsah obalky bol bez sprievodného textu
v čistom ohnutom papiery vložené stravné lístky v hodnote tak 25 eur. Záhada... Niekto
ma obdaroval a nechce byť poznaný. Lúštim. Kto všetko vie, že v poslednej dobe čítam
Franza Kafku tvorbu i životopis od Maxa Broda, jeho priateľa. Nepodarilo sa mi nájsť darcu
spestrenia môjho života. A s úsmevom som skonštatovala, Franza Kafku nemôžem odmietnuť!!
 Parkom šiel okolo mna muž zapáchajúci od cigaretového dymu a alkoholu. Môžeme
si byť všetci rovní? Pred Univerzom? Naše vynaložené úsilie nás posúva tu na Zemi
k sebazlepšovaniu. Tú možnosť však mnohí nevyužívajú pre osobní pesimizmus a lenivosť?
Co človeka usmrtí skôr? Lenivosť, alebo snaživosť? Neláska?
 Zmena v duši, ako normalizácia vonkajších životných podmienok, bola F. Kafku
náboženstvom. Na sklonku krátkeho a intenzívneho života bol konečne šťastný s Dorou
Dymantovou. Myslím, dobro je vždy možné.
 V parku teraz malé žlté chutné slivky opadali, dužina z nich sa rozpadla. Len veľa
kôstok leží na chodníku ako masážny koberček pre prechadzajúcich...
 Rada po ňom chodím s obdivom k Franzovi Kafkovi.